Pripomíname si Deň obetí holokaustu a rasového násilia

Prvý transport slovenských Židov vypravili zo železničnej stanice v Poprade 25. marca 1942. V nacistických koncentračných táboroch zahynulo viac ako 70.000 židovských občanov zo Slovenska.

V sobotu 9. septembra uplynie 82 rokov od schválenia Židovského kódexu, ktorý vznikol podľa nemeckého nacistického vzoru a patril medzi najtvrdšie protižidovské opatrenia vo vtedajšej Európe, aj preto sa 9. september stal pamätným Dňom obetí holokaustu a rasového násilia.

Podľa riaditeľa Múzea židovskej kultúry Michala Vaněka je hlavným zmyslom tohto pamätného dňa aj to, "aby si ľudia mali možnosť uvedomiť, ako môže zákon vydaný najvyššou zákonodarnou mocou štátu viesť od zbavenia ľudských a občianskych práv až k vyvraždeniu desaťtisícov jeho obyvateľov. Aká tenká čiara je medzi právnym štátom a štátom bezprávia a kam až môže situácia dospieť, ak budeme ako spoločnosť relativizovať a ignorovať signály vedúce k vyčleňovaniu či nebodaj kriminalizácii skupín obyvateľstva na základe rasy, náboženstva alebo sexuálnej orientácie."

Židovský kódex, ktorý vláda vojnovej Slovenskej republiky vydala 9. septembra 1941, bol založený na rasovom vymedzení príslušnosti k židovstvu. Išlo o vládne nariadenie, ktoré na rozdiel od zákonov nepodliehalo schváleniu snemu a prezidenta. Bola to najrozsiahlejšia právna norma vydaná v rokoch 1939 - 1945.

Protižidovskú politiku reprezentoval celý aparát vojnovej Slovenskej republiky, ktorý vytváral diskriminačné prostredie. Nielen vláda, ale aj predstavitelia snemu, príslušníci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), Hlinkovej gardy (HG), regionálni politici, ale aj dobová tlač. "Iniciátormi boli predstavitelia vojnového slovenského štátu, radikálne krídlo vládnucej politickej strany HSĽS s podporou prezidenta Jozefa Tisa, ktorí mali na získanie podpory časti majoritného obyvateľstva k dispozícii aparát propagandy, represie, ale aj systém odmeňovania svojich ľudí či podporovateľov z majetkov skonfiškovaných Židom," dodal riaditeľ Múzea židovskej kultúry.

Podľa neho bol Židovský kódex detailne rozpracovaný právny dokument s množstvom dodatkov, ktoré konkretizovali jednotlivé reštrikcie v každej oblasti sociálneho a hospodárskeho života Židov. Kódex prevzal mnohé antisemitské normy, ktoré na Slovensku vychádzali od roku 1940, inšpirované a prevzaté z nemeckých Norimberských zákonov z roku 1935.

Židovský kódex zásadne obmedzoval osobné, občianske, náboženské a spoločenské práva Židov. Upravoval ich evidenciu, zavádzal verejné označenie, vylučoval ich zo škôl. Obmedzenia sa týkali aj manželstva a pohlavného styku - zmiešané manželstvá trestal kódex trojročným väzením, mimomanželský pohlavný styk dokonca piatimi rokmi. Zaoberal sa aj majetkovoprávnym postavením Židov a upravoval prevod židovského majetku do tzv. árijského vlastníctva.

Protižidovská politika vyústila k deportáciám Židov do nacistických koncentračných táborov, kde väčšina z nich po krutom zaobchádzaní našla svoju smrť. Transporty zo Slovenska odchádzali do 20. októbra 1942, pričom sa vyviezlo takmer 58.000 Židov. Ďalšia vlna deportácií prebiehala od septembra 1944 do marca 1945.

Utrpenie Židov počas druhej svetovej vojny pripomínajú na Slovensku aj Pamätník holokaustu vybudovaný v Bratislave na mieste, kde pôvodne stála synagóga (odhalený 28. augusta 1997) a Múzeum holokaustu v Seredi, ktoré vzniklo v roku 2016 v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora. Múzeum predstavuje autentické miesto viažuce sa k tragickému obdobiu riešenia židovskej otázky na Slovensku počas druhej svetovej vojny.